Check in a let do Afriky. Ak hľadáte dovolenku na Zanzibare bez safari, máme aj to. Ale ak hľadáte kombináciu safari a mora, ste tu správne. Ste pripravení na autentické vnútrozemie a moderné plážové hotely? Ak áno, tak sa pripútajte, lebo letíme!

Pristávame sa na ostrove klinčekov, čo bol v minulosti jeDeň z najhlavnejších zdrojov príjmov. V dnešnej dobe je ostrov sústreDeňý na turizmus. Množstvo hotelov rôznych kategórií a úrovní dokáže ulahodiť každému prichádzajúcemu. Nádherná voda a pláže ostrova sú vychýrené a sú cieľom turistov už od počiatku 20.storočia. Doprajte si skutočný oddych na pláži alebo pri bazéne. Pokiaľ chcete žiť aktívnejšie a spestriť si odpočinok fakultatívnymi výletmi, nazrite do našich Doplnkových služieb, kde si môžete vybrať z viacero možností. Veríme, že Vás niečo osloví a Vy tak zo Zanzibaru uvidíte viac, než len hotelový komplex a pláž. Nikto Vám však nebude zazlievať, ak leňošením strávite zvyšok dovolenky. Teplé podnebie tohto tropického raja je na takúto aktivitu ako stvorené. Príjemný servis v hoteli a vynikajúca strava sú doplnkom toho, čo od Zanzibaru očakávate. Ochutnajte ovocie, ktoré u nás takto dozreté ťažko nájdete, ak máte radi dary mora, určite si užijete dostatočne aj v tejto oblasti. Pri západe slnka si doprajte niektorý z kokteilov a po večeri poseDeňie v jemnom vánku pri pohári vína.

Po prílete na Vás čaká náš miestny partner, ktorý sa o Vás postará a ak budete mať záujem, zabezpečí Vám výlety po ostrove, alebo čokoľvek, čo by ste na ostrove chceli robiť. Na bráne hotela Vás privíta masajský strážca a na recepcii dostanete od usmievavej recepčnej kľúč od izby, osviežujúci uteráčik a chladný džús. Tento rajský ostrov Vás očarí a Vy si ho užijete.

Ak neplánujete ležať na pláži, vyrazte na prieskum ostrova. Najpopulárnejším výletom je návšteva koreninovej farmy a Stone Town (UNESCO od 2000). Jednoducho sa dá spojiť do jedného výletu a absolvovať ho za jeDeň deň.

"V ten večer sme sa zastavili na Zanzibare, kde bol vzduch naplnený úžasnou korenisto-sladkou vôňou klinčekov, a ja som stál pri koľajisku v starom arabskom meste a premýšľal, aký šťastný mladý človek som bol, že som videl všetky tieto úžasné miesta" - napísal Roald Dahl, známy britský spisovateľ (Matilda, Charlie a továreň na čokoládu, Kamoš obor) vo svojich spomienkach na cesty po východnej Afrike v rokoch 1938-1941. My sa vydáme po týchto miestach a budeme nasávať atmosféru a vône ostrova. Naša cesta Ungujou, ako sa nazýva hlavný ostrov Zanzibarského súostrovia, začne na koreninovej farme. Tieto tu začali vo veľkom vznikať s príchodom prvého ománskeho sultána menom Seyid Said. Už jeho predchodcovia videli v ostrove potenciál obchodu s koreninami. Tento sultán vydal dekrét, v ktorom uložil všetkým obyvateľom na svojich farmách zasadiť dva klinčekové stromy na jednu kokosovú palmu. Následne skupoval klinčeky a obchodoval s nimi s celým svetom. Takto sa zo Zanzibaru stala klinčeková mocnosť a v najlepšom období dosahovali až 90% celosvetovej produkcie. S klinčekmi prichádzali na ostrovy aj iné koreniny a exotické ovocie, ktoré sa tu do dnešných dní pestuje. Niektoré koreniny dokonca pod štátnou kontrolou, ako tu bolo za sultanátu. Na farme uvidíme viacero druhov korenín a ovocia. Niektoré nás prekvapia, keďže sa s nimi stretávame v kuchyni v úplne inej podobe. Na farme si vychutnáme aj typický zanzibarský obed. Pani domu nám v jednoduchých podmienkach sama pripraví vynikajúce jedlo z tých najčerstvejších surovín a aj v tých najlepších hoteloch na túto chuť budete spomínať. Po obede sa vydáme na prieskum starého mesta, ktoré je ako celok zapísané na zozname UNESCO. Začneme rybím trhom, kam prinášajú rybári čerstvé úlovky. Budete prekvapení, čo všetko v mori žije a čo všetko sa dá konzumovať. Tržnica je sama o sebe zážitkom. Je rozdelená na časť rybiu, mäsovú, ovocnú a ostatný tovar. Samozrejme že sa tu predávajú aj koreniny, či už vo veľkých baleniach, alebo pripravené pre turistov ako darčeky. Čo nekúpite na farme, dokúpite na trhu. Z tržnice sa prejdeme k anglikánskej katedrále, ktorá stojí na mieste posledného trhu s otrokmi vo východnej Afrike. Vo vnútri katedrály si pozrieme zaujímavosti, ktoré sa viažu k tomuto smutnému obdobiu. O jeho koniec sa zasadil aj Dr.David Livingstone, známy misionár a cestovateľ. Ten spolu s tretím biskupom na Zanzibare, Edwardom Steerom, požiadali o povolenie na vybudovanie kostola ako pamätníka na tieto časy. A tak tu stojí táto katedrála. Vedľa nej je pamätník otrokom a v podzemí susednej budovy sú posledné dve komory, kde boli otroci držaní pred predajom. Vnoríme sa hlbšie do mesta a okolo nádherne vyrezávaných dverí, ktoré poukazovali na bohatstvo a postavenie rodiny, prídeme na malé námestíčko Jaws corner. Tu muži pri čaji a cigaretke diskutujú o aktuálnom dianí na Zanzibare. Pokračujeme uličkami až k Domu zázrakov - Beit Al Ajaib. Takto volajú sultánsky palác, ktorý bol prvý elektrifikovaný dom na Zanzibare a prvý dom vo východnej Afrike s výťahom. Jedno krídlo sultánskeho paláca bolo aj cieľom kanónového útoku počas najkratšej vojny v histórii. Spred neho chodila aj vlaková súprava na úzkorozchodnej koľaji do druhého paláca v dnešnom mestečku Bububu. V tesnom susedstve stojí stará portugalská pevnosť, ktorá však nikdy neslúžila svojmu účelu. Dnes sa tu odohrávajú kultúrne podujatia a koncerty. Ulička Gizenga s množstvom obchodíkov vedie k domu, v ktorom určitú časť svojho detstva prežil Farrokh Bulsara - neskôr známy ako Freddie Mercury, spevák skupiny Queen. Narodil sa v Stone Town v roku 1946 počas britského protektorátu a tak po jeho imigrácii do Británie v roku 1964 mu bolo udelené občianstvo. Od roku 1954 do 1963 navštevoval školu v Indii, odkiaľ jeho rodina pochádzala. Historické mesto ponúka bezpočet zaujímavých zákutí a jeho typická svahilská atmosféra z neho robí veľký magnet. Nechajte sa unášať históriou a vôňami, ktorými je ostrov aj mesto pretkané.

A čo dnes? Oddychujete, alebo sa opäť niekde vyberiete? Ostrov ponúka ďalšie lákadlá. Pokračujte v objavovaní ostrova. Z nášho rezortu prechádzame kultúrnou krajinou a sledujeme, ako žijú Zanzibarčania v tradičných dedinách. Najčastejšou plodinou tu je vidieť kokosová palma, ktorých tu rastie niekoľko desiatok odrôd. Niektoré sú určené na pitie kokosovej vody, niektoré na produkciu kopry - strúhaného kokosu, oleja a masla. Po celom ostrove sú dediny prevažne z jednoduchých domčekov postavených z koralového kameňa a strechy z palmového lístia, pribúdajú však aj domy z betónových tvárnic. Dostaneme sa do južnejšej časti ostrova až prídeme do národného parku Jozani Chwaka Bay. Tento park má za úlohu chrániť posledný zvyšok pôvodného pralesa ostrova Unguja. Okrem samotného lesa, ktorý tu pozostáva z viacerých a rôznorodých biotopov, chráni aj posledné zvyšky skutočnej zanzibarskej fauny. Práve tu v lese a na priľahlých farmách žije zanzibarský poddruh opice guerézy červenej (Piliocolobus kirkii), ktorá nežije nikde inde na svete a dokonca ich nechová žiadna Zoo alebo súkromný chovateľ. Jej blízki príbuzní žijú na africkej pevnine od východnej až po pralesy západnej Afriky. Pri ničení pôvodného biotopu sa ich populácia zmenšovala, až sa zastavila v 90-tych rokoch na počte okolo 2000 jedincoch. Vďaka intenzívnej ochrane sa toto číslo zvyšovalo. V dnešnej dobe žije v národnom parku Jozani a v okolitých lesoch približne 6000 týchto fascinujúcich opíc. Priamo v parku žijú habituované skupiny, ktoré sú zvyknuté na prítomnosť ľudí, či už turistov alebo vedeckých pracovníkov. Môžete sa k nim priblížiť na malú vzdialenosť a sledovať ich prirodzené správanie z bezprostrednej blízkosti. Okrem týchto primátov tu žijú aj ďalšie zvieratá. Mačiaky diadémové, "slonie" piskory, chameleóny, malé druhy antilop. Ešte do konca 90-tych rokov v týchto končinách žili leopardy. Občas sa objavia informácie o ich výskyte aj v dnešnej dobe, pravdepodobne však ide o bodkovaný druh zanzibarskej ženety. Prechádzka lesom je zážitkom samým o sebe. Nájdete tu vysaDeňý les z mahagonovníka, ktorý plynule prejde do pôvodného lesa. Tu sú zaujímavé obrovské pandanusy, ktoré na rozdiel od našich izbových, dorastajú do 10-15 metrovej výšky. Neďaleko, približne 1 kilometer od vstupnej brány, sa nachádza chodník vybudovaný v mangrovovom poraste. Opäť iný ekosystém, ktorý je závislý na prílive a odlive. V spleti vzdušných koreňov stromov tu žijú viaceré druhy živočíchov. Hľadajte veľké kraby, alebo tie s jedným väčším klepetom, množstvo rýb, ktorých mláďatá žijú v bezpečí koreňov mangrovov. Po tejto prechádzke nás čaká už len presun do nášho hotela za zaslúženým odpočinkom. Za tieto dva dni sme videli to najdôležitejšie z ostrova. Nie sú to však jediné aktivity a ak si chcete pobyt ešte spestriť, vyberte si z ponuky fakultatívnych aktivít v našich Doplnkových službách.

Oddych v rezorte na ostrove klinčekov so službami all inclusive, alebo fakultatívne aktivity z našej ponuky.

Oddych v rezorte na ostrove klinčekov so službami all inclusive, alebo fakultatívne aktivity z našej ponuky.

Záverečný deň na Zanzibare. Ráno si ešte vychutnáme teplé vlnky Indického oceánu a okúpeme sa. Pobalíme veci na cestu a odvezieme sa na letisko. Preletíme ponad prieliv medzi pevninou a Zanzibarom a ponad pohorie Usambara prelietame do Arushe, politického centra Afriky. Kulisu nám tvorí najvyššia hora Afriky - Kilimandžáro (UNESCO od 1987), ktoré sa týči len pár desiatok kilometrov od mesta. Vitajte v Arushi, v strede Afriky. Rušné obchodné mesto, ktoré pri návšteve v roku 1948 československí cestovatelia Zikmund a Hanzelka popísali ako trhovú osadu, kam prichádzali ľudia za nákupmi zo širokého okolia. Dnes je to obchodné aj politické centrum severnej Tanzánie s populáciou viac ako pol milióna obyvateľov. Mesto nemá historické centrum, najstaršia budova pochádza z roku 1900 a bola prvou vojenskou posádkou v oblasti, ktorú si vybojovalo Nemecko v roku 1896. V Arushi bola na futbalovom štadióne vyhlásená nezávislosť Tanganyiky (pevninská časť dnešnej Tanzánie). Mesto bolo aj centrom natáčania filmu Hatari! v hlavnej úlohe s Johnom Waynom o spoločnosti, ktorá lovila zvieratá pre Zoo a menažérie. Po prílete nasajeme prvé vône Afriky, čaká nás cesta do nášho hotela, kde budeme oddychovať v tieni spiacej sopky Meru.

Safari dobrodružstvo začína, aj keď to už nebude vyzerať ako vo filme Hatari!. opustíme Arushu a pomedzi kávové plantáže sa dostaneme z dažďového príkrovu hory Meru. Tá drží oblaky, ktoré spôsobujú častejšie dažde a táto oblasť je tak úrodnejšia. Krajina sa rázom zmení a z lesa eukalyptov a kávovníkov sa stane savana s porastom akácií. Tu už uvidíme viacero dedín pôvodného obyvateľstva regiónu - Masajov. Tí si krajinu delia s ďalšími kmeňmi, ako sú napríklad Chagga. Tí už však nežijú tak tradičný život, ako títo hrdí pastieri oblečení často v károvaných a farebných látkach. Krajina sa zmenila a my sa blížime do oblasti, ktorá je obľúbená medzi divou africkou faunou ako miesto, kde je takmer celoročný zdroj vody. Na konci obdobia sucha sa sem sťahuje zver zo širokého okolia k poslednej tečúcej rieke východne od Priekopovej prepadliny a západne od Masai steppe. Na tomto mieste vznikol v roku 1970 národný park Tarangire, ktorý chráni toto vzácne miesto. Počas celého roka sa tu zdržiava veľké množstvo zvierat, ale ako krajina a napájadlá vysychajú v okolí, zvieratá sa sem sťahujú a park sa zahusťuje. Celoročne tu však nájdete veľké množstvo slonov, rôznych druhov antilop a gaziel, zebry, žirafy, levy, leopardy, gepardy, byvoly a mnoho ďalších. Vzácnosťou sú psy hyenovité a gerenuky - žirafie antilopy. V rieke žije početná komunita hrochov a krokodílov a na stromoch sa preháňajú mačiaky a paviány. Levy sa tu často vyvaľujú na stromoch a množstvo vtákov sem láka ornitológov z celého sveta. Žije ich tu viac ako 550 druhov. Vďaka vode sa tu odohráva aj malá migrácia, kedy do oblasti za vodou prichádza niekoľko tisícov pakoní a zebier. Aj samotná krajina je tu unikátna. Savana popretkávaná kríkmi a nižšími stromami je na väčšine územia doplnená fascinujúcimi baobabmi. Obrovské stromy, ktoré akoby mali korene nad zemou a boli otočené dolu hlavou, sú ikonou tohto parku. Na niektorých miestach ich je toľko, až tvoria akýsi prapodivný les mohutných kmeňov a ešte zvláštnejších konárov. Ich drevo nie je tvrdé, ale skôr špongiovité a strom si v tomto mäkkom materiály uchováva vodu na obdobie sucha. Slony s obľubou v období s chabou potravou ohrýzajú kôru a baobaby tak majú často dokaličené a zjazvené kmene. Rýchlo sa však rany zahoja a strom žije ďalej. Obed formou pikniku si doprajeme s výhľadom na rieku Tarangire, ktorá dala meno oblasti aj samotnému parku. Vrátime sa na hlavnú, asfaltovú cestu a presunieme sa savanou do mestečka Mto Wa Mbu. Znamená to "Miesto komárov", my však cez toto mestečko len prejdeme. Pri ceste ochutnáme červené banány, ktoré tu rastú celoročne a Mto Wa Mbu je nimi známe. Za mestom je vstup do parku Manyara s rovnomenným jazerom, ktoré sezónne obývajú kŕdle plameniakov. Jazero leží na úpätí strmého zrázu Priekopovej prepadliny. Budeme prudko stúpať až sa dostaneme na náhornú planinu. Pozvoľna stúpame až do mesta Karatu, ktoré je posledným pred bránou do ďalšieho prírodného zázraku - krátera Ngorongoro. Toto divadlo nás čaká zajtra.

Skoro ráno nasadneme do safari auta s otvárateľnou strechou a po pár minútach prídeme na bránu chráneného územia Ngorongoro (UNESCO od 1979). Celá oblasť rezervácie s rozlohou 8.292km2 priamo nadväzuje na ďalšie chránené územia a národný park Serengeti, ktorý leží ďalej na západ. Ngorongoro conservation area (NCA) bolo zriaDeňé ako pokusný projekt na sledovanie negatívneho vplyvu pastierskych kmeňov na divú prírodu. V čase zápisu na zoznam UNESCO v celom chránenom území žilo viac ako 20 tisíc masajov s 275 tisíc kusmi dobytka. Na vzniku projektu sa podieľal nemecký prírodovedec Bernhard Grzimek so svojim synom Michaelom. Obaja strávili množstvo času pozorovaním prírody a tvorením systému ochrany celej oblasti Serengeti a Ngorongoro. Michaelovi sa stala osudnou pravdepodobne zrážka jeho prieskumného lietadla so supom nad kráterom. Zahynul pri tomto nešťastí a na okraji krátera má spravený pamätník. Po oboch ostal unikátny dokumentárny film Serengeti shall not die, u nás preložený ako Raj divokých zvierat, ktorý získal prestížne medzinárodné ocenenia, vrátane slávneho Oscara. Filozofia pokojného spolunažívania masajov, divých zvierat a v modernej dobe turistov je kľúčovým cieľom tohto chráneného územia. Z dolnej brány vystúpime po kľukatej a bahnitej ceste na okraj krátera. Južná a východná strana krátera je porastená hustým lesom, kadiaľ vedú chodníky slonov a byvolov. Do skaly sú tu na viacerých miestach sloními klami vyrýpané diery, ktoré sú pozostatkom dolovania minerálov, ktoré pomáhajú slonom v neutralizácii žalúdka. Po 20 minútach jazdy sa ocitáme na vyhliadke do krátera. Jedinečný pohľad, ktorý Vás dostane. Pozeráte do útrob bývalej sopky, ktorá sa po erupcii prepadla sama do seba a zanechala tak jedinú neporušenú kalderu takýchto rozmerov na svete, ktorá nie je zaliata vodou. Dno krátera zaberá plochu približne 620km2 a žije tu viac ako 25 tisíc kusov veľkej zveri. Z vyhliadku sa prevezieme po okraji krátera k jednej z dvoch ciest, ktorými sa dá na dno dostať. Priemerný rozdiel vo výške medzi okrajom a dnom je 610 metrov, ktoré našim autom prekonáme, zatiaľ čo sa budeme kochať cez otvorenú strechu výhľadmi. Ocitáme sa na dne jedného z najdokonalejších divadiel prírody. Nech sa pozriete kamkoľvek, obklopuje Vás kulisa okraja krátera a takmer dokonalá rovina pripomína rozľahlé pláne susedného národného parku Serengeti (UNESCO od 1981). Okrem obrovského množstva kopytníkov sa tu nachádza aj najväčšia koncentrácia levov na svete a jedna z najväčších, ak nie najväčšia koncentrácia šeliem vôbec. Okrem levov, ktorých tu momentálne žije viac ako 50 kusov, tu žije aj viac ako 300 hyen škvrnitých, množstvo šakalov, karakalov a servalov a ďalších menších šeliem. Kráter je pre zver dokonalým miestom na život. Bylinožravce majú dostatok pastvy po celý rok a tak aj šelmy majú svoj pravidelný prídel. Práve preto sú levy, ktoré žijú na dne krátera pomerne väčšie ako ich bratranci a sesternice za okrajom. Vo vnútri krátera žijú takmer všetky atraktívne zvieratá východoafrickej savany. Chýba tu žirafa, krokodíl a pes hyenovitý. Tie však v hojných počtoch žijú za okrajom kaldery. Zvieratá žijúce na dne nemajú v podstate dôvod kráter opúšťať. Podmienky tu majú dobré a tak nehľadajú iné možnosti. Je iba zopár druhov, ktoré migrujú cez hranu. V podstate je to Veľká päťka. Na dne žijú staré slonie samce, ktoré sem prichádzajú na zaslúžený odpočinok. Samice s mláďatami dolu neschádzajú a ak, tak len výnimočne. Nosorožcov žije na dne približne 55 a sú to poväčšine samice s mladými. Samce si chodia hore-dolu. Byvolie chodníčky sme mali možnosť vidieť cestou pralesom z dolnej brány a rovnaké majú aj z vnútornej strany okraja krátera. Levy často stretávame na ceste, ktorá vedie po okraji. Tieto sa snažia schádzať dolu, ale väčšie a silnejšie kráterové levy im neumožňujú sa tu usadiť a ostáva im život na okraji. Leopardy majú radi lesnaté oblasti a tak na dne nemajú okrem lesa Lerai veľa príležitostí. Aj napriek tomu sú pozorované, ako schádzajú a vychádzajú z dna do lesa na okraji. Toto všetko sú detaily, ktoré z nášho safari v Ngorongoro spravia dokonalý zážitok. Nikto Vám nezaručí aké zvieratá a za akých okolností uvidíte, na tomto mieste však máte vysokú šancu zažiť za jeDeň deň unikátne safari. Na sklonku dňa musia všetci návštevníci kráter opustiť a rovnako ako byvoly, stiahnuť sa na okraj krátera, alebo až zaň. Pred západom slnka musíme spraviť tak aj my a tak sa vrátime do našej lodge so zážitkami, na aké sme sa dlho tešili.

S východom slnka si pochutnáme na raňajkách a pokojne sa zbalíme a nasadneme do auta. Cestou z Karatu sa ešte budeme obzerať, či uvidíme kalderu Ngorongoro čistú alebo v hmle, ktorá je tu pomerne častá. Život na uliciach tu plynie od východu slnka do večerných hodín. Ráno sa ľudia a ich zvieratá presúvajú za prácou alebo nákupmi a my tak uvidíme krásny africký život. Zastavíme sa v niektorom z obchodov, kde si môžete obzrieť alebo kúpiť suveníry, ktoré Vám doma pripomenú tieto nádherné zážitky. Niektoré obchody pripomínajú skôr galériu a drevené sochy alebo obrazy sú tu skutočné umelecké diela. Z okraja Priekopovej prepadliny budeme opäť schádzať dolu. Cestou zastavíme pri obrovskom baobabe, o ktorom sa hovorí, že má viac ako 1500 rokov. Je tu aj vyhliadka na jazero Manyara a ďalej zaň až do parku Tarangire, kde sme pred dvomi dňami naháňali antilopy a slony. V meste Mto Wa Mbu opäť zastaneme na červené banány a na kávičku v pojazdnom stánku Cafe Kabisa, ktoré sa už stáva legendou. Vynikajúca kávička od mladého lokálneho baristu menom Yohana, ktorá na tomto mieste chutí ešte lepšie a stojí za každý šiling. Veríme, že sa mu bude dariť aj naďalej a my si ju budeme môcť dopriať pri každej našej ceste okolo. Vraciame sa rovnakou cestou a pár kilometrov pred križovatkou Makuyuni sa zastavíme a z cesty pozrieme na obrovskú dedinu masajského "kráľa". Je jedným z najbohatších masajov vôbec a je aj jedným z najvplyvnejších. Preto mu aj hovoria "kráľ", aj keď tento titul v rámci kmeňa neexistuje. V jeho dedine sú desiatky domov s desiatkami jeho manželiek a dnes už možno aj vyše stovkou vlastných detí. Na toto množstvo detí tu majú vlastnú školu a vlastný kostol. Dedina, ktorá je takmer malým mestečkom. Tu zároveň vstupujeme do migračného koridoru z plání okolo mesta Engaruka do Tarangire, ktorý využívajú zvieratá pri svojich cestách za vodou a pastvou. Majte či na stopkách, aj tu môžete ešte vidieť slony, žirafy, zebry a pakone. Odbočíme doľava a smerujeme do Arushe. Pomaly sa lúčime s baobabmi a o pár desiatok kilometrov sa krajina začne opäť trošku zelenať a tak vieme, že sa blíži oblasť kávových plantáží. Pokiaľ nám vyjde čas a bude otvorená predajňa, zastavíme sa na jednej z nich a kúpime domov suvenír v podobe 100% arabiky čerstvo opraženej priamo na farme. Prídeme na medzinárodné letisko Kilimandžáro, ktoré leží pod najvyššou horou Afriky. Ak nám počasie bude priať, budeme sa kochať výhľadom na jeho ľadovú špičku. Odovzdáme batožinu, zoberieme svoje palubenky a odlietame po úžasnom dobrodružstve domov. Plní dojmov budeme spomínať na Zanzibar a jedinečné safari. Kwaheri Tanzania.

Prílet a spomienky na Afriku.