Odlet na sever Afriky, žiadny časový posun, no ihneď maximálna exotika.

"Také francúzske, že by to mohlo byť Francúzsko, ale zároveň tak ohromne cudzie a vzdialené!" Takto popisuje Alžírsko Albert Camus, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, ktorý sa tu narodil. O Alžírsku rozpráva ako o ideálnej stredozemskej spoločnosti a o Tipase (ktorú navštívime) ako o pohanskom mieste so silnou morálkou, kde ľudia vyznávajú do dnešných dní tradičné hodnoty.

Vitajte v najväčšej krajine Afriky, ktorá je zároveň najrozsiahlejšou arabskou krajinou sveta. Za posledných tridsať rokov ju nenavštívilo veľa turistov, no CK jej čaro dobre pozná a teraz pre vás pripravilo rozsiahly a kvalitný program, s ktorým ho odhalíte aj vy.

Pristávame v druhom najväčšom meste Alžírska - v Oráne. Nikdy ste o ňom nepočuli? Pritom ide o jedno z najkrajších miest Stredomoria, ktoré v kráse a komplexnosti vážne konkuruje hlavnému mestu Alžíru, kam budú smerovať naše cesty už zajtra. Ak sa chcete pred návštevou Oránu navnadiť, prečítajte si román Mor od Alberta Camusa, ktorého príbeh je situovaný práve sem. Opäť sa cítime tak trochu ako v Paríži a užívame si noblesnú kultúru. Pritom v 9. storočí tu ešte behali levy! Neskôr bolo toto mesto centrom Španielov (Andalúzanov a Kastílčanov), ktorí sa pri moci striedali s Otomanskými Turkami. Francúzskej architektúre konkuruje Beyov palác zo 14. storočia a pevnosť sultána Abou Hassana. Vymeníme dináre v lepšom kurze, vychutnáme prvú vodnú fajku a alžírsku silnú kávičku. Určite ochutnajte chorbu - úžasnú polievku s cibuľou a paradajkami v mäsovom vývare. Na stole tu vždy nájdete chlieb, veď Alžírsko bolo kedysi nazývané aj rímska, neskôr európska sýpka. Naozaj, všetky tie úžasné druhy chleba a ich kvalita je až zarážajúca. Dajte si aj kuskus - národné jedlo Maghrebu ale aj celého Alžírska. Dáte si ho s jahňacím, alebo s rybami, ako je typické práve pre Orán? Je tu tiež vraj najlepší tajine - jedlo pripravené dusením pod špeciálnou pokrievkou. K tomu všetkému ešte na trhu ako dezert ochutnáme čerstvý turecký med, loukomy, baklavu či chalvu. A super kávičku! V tento deň máme vyčlenený čas aj na neznáme stredomorské pláže, tak si nezabudnite pribaliť plavky! Spoznávanie alžírskej dvojky naplno a všetkými zmyslami.

Dnes sa presúvame do Tipasy (oblasť UNESCO) - prastarého rímskeho mesta situovaného na brehu mora. Rímske vily, amfiteáter, ale aj štadión pre zápasy gladiátorov. Prejdeme sa po Cardo Maximus, kde na priesečníku s Dekumanus maximus nájdeme 2000 rokov staré napájadlo pre kone. Očividne vtedy stavať vedeli! Budeme obdivovať rímske pamiatky doslova na brehu mora, čo istotne ocenia lovci unikátnych záberov. No nenecháme si ujsť ani originálne florálne mozaiky v bazilike, opustené sarkofágy, neznáme chrámy. Nie, nesníva sa vám! Sme v meste pod patronátom UNESCO, a nikde žiadni zahraniční turisti! CK pozná dobre ukryté poklady planéty... Je čas obeda, a keďže sme pri mori, odporúčame rybie špeciality (chobotnice, krevety, čerstvé grilované ryby), ktoré ochutnáme v kvalitnej "CK reštaurácii" v meste Cherchell, kedysi nazývanej Cézarea (podľa Júlia Cézara). Na týchto miestach vidieť okrem rímskeho aj grécky, a hlavne fenický vplyv. Všetko, čo sme doteraz vedeli o Rimanoch, či Kartágu, sa pred našimi zrakmi zrazu skladá ako puzzle...Na koniec prehliadky si nechávame to najlepšie - pamiatku, ktorú máme v CK z celého Alžírska najradšej. V hrobke, vyššej než akýkoľvek panelák na Slovensku, je pochovaný mauretánsky kráľ Džuba II a jeho žena Selena, ktorá vzišla z lásky Kleopatry a Marca Antónia. Teraz už naozaj všetko začína do seba zapadať… Hrobka je obrovská, impozantná, a my máme dosť času ju objaviť. Trúfnete si vyjsť na jej vrchol, ako sa to podarilo Ľubošovi Fellnerovi? Večerný presun do hlavného mesta Alžír, ktoré vás pohltí svojou stredmorskou atmosférou. Hotel máme v v najlepšej lokalite mesta v absolútnom centre, v tichej bočnej uličke, no iba tridsať metrov od alžírskej Champs-Élysées - od Avenue Didouch Murad plnej obchodov, kaviarní a reštaurácií.

Po raňajkách na najvyššom poschodí hotela s krásnym výhľadom na koloniálnu architektúru začíname dôkladnú prehliadku Alžíru - sedemmiliónového hlavného mesta, podľa ktorého dostala názov celá krajina. Prejdeme sa krížom po hlavnej tepne mesta Didouche Mourad, kedysi nazývanej Rue Michelet, až po Larbi Ben M'hidi (známej po starom ako Rue d'Isly). Unikátna rybárska mešita s pôdorysom v tvare kresťanského kríža, najstaršia aj najkrajšia mešita mesta Ketchaoua. Zavítame aj k mešite s najvyšším minaretom sveta a vychutnáme si výhľad na Notre-Dame d'Afrique - katedrálu v neobyzantskom štýle v štvrti Bologhine s kresťanským a židovským cintorínom. Na opačnej strane Stredozemného mora, na rovnako vysokom brale sa týči katedrála Notre-Dame de la Garde - najznámejšia pamiatka Marseille. Ak ste v tomto juhofrancúzskom meste boli, Alžír vám ho možno bude pripomínať. Až na to, že Alžír je ešte krajší a veľkolepejší. Nafotíme si nádhernú budovu pošty Grand Poste, ale aj novú poštu s berberským písmom, ktoré sa popri arabčine a francúzštine až nedávno stalo štátnym jazykom. Táto časť Alžíra vám bude pripomínať tie najkrajšie francúzske veľkomestá, s nádhernými bielymi domami a malebnými kaviarňami z čias francúzskej nadvlády.

Následne sa ponoríme do Qasbah - časti mesta, ktorá je pod patronátom UNESCO. Qasbah je v absolútnom protiklade k uhlaDeňým francúzskym bielym bulvárom. Už nič nemôže byť odlišnejšie! Dýcha na vás atmosféra ako z filmu Pépé le Moko so skvelým Jeanom Gabinom, ktorý si tu zahral zamilovaného parížskeho gangstra Pépého. Francúzi napadli Alžírsko v roku 1830, išlo o prvú kolonizáciu arabskej krajiny od čias križiackych vojen. A história Alžíra, to je aj vzdor, ktorý tu pocítite... Qasbah - to sú krivolaké arabské a turecké uličky, ktoré sú vlastne akousi nedobytnou pevnosťou, postavenou pirátmi proti pirátom. Prejdeme umelecké obchodíky, tajné schodiská a zákutia, nakukneme do prekrásnych vchodov s modrými kachličkami, budeme obdivovať umelecké grafity, exotických remeselníkov.... Jednoducho sa v Qasbah prenesieme niekoľko storočí dozadu. Rozoženiete holuby na Námestí martýrova alebo sa prejdete po výstavnej nádhernej promenáde popri mori. Máloktorý Slovák tuší, že pri Stredozemnom mori sa nachádza takéto nádherné mesto, ktorému overturizmus zatiaľ nehrozí.

Videli sme už kopec neuveriteľných vecí, no to ešte stále nie je koniec! Čaká na nás miestny prelet do východnej metropoly Alžírska, do mesta Constantine - prekrásne mesto postavené na oboch stranách hlbokého údolia, ktoré spája mnoho mostov. Constantine sa preto prezýva aj mestom mostov. Do roku 1929 tu stál najvyšší most na svete.

Constantine je pomenovaný podľa rímskeho cisára Konštantína veľkého, no mesto bolo pôvodne založené už Feničanmi. Následne ho Rimania pomenovali Cirta (Sirta). Constantine je veľmi kultúrne mesto so štyrmi univerzitami, plné mladých temperamentných ľudí. Určite si tu nájdeme čas na Qasbah, ktorú prejdeme zhora až dole k divadlu krížom-krážom. Keďže tu spíme, máme čas aj na gurmánske špeciality, veď práve odtiaľto pochádza najlepšia kesra (la kesra) - chlieb vyrobený z krupice, ktorý sa pečie priamo pred vami a natiera buď olivovým olejom, alebo na raňajky aj medom.

Skorý ranný odchod z mesta Constantine pozdĺž západného pobrežia. Zelené vrchy, modré more, obrovské pumpy a vy sa na prvý pohľad cítite ako niekde na juhu Európy, nikdy by ste nepovedali, že sa práve nachádzate v Afrike.

Opustíme diaľnicu a kľukatými cestičkami regiónom olivovníkov, odkiaľ pochádza rodina slávneho futbalistu Zinedina Zidana, mierime do Djemily.

DJEMILA je jednou z najfascinujúcejších rímskych pamiatok našej planéty. Hovorí sa, že pôvab, s akým je originálne usaDeňá v teréne, vo svete nemá obdobu. Naozaj, keď sa pozriete na rozsiahlo mesto pod vami vsaDeňé do hôr, musíte iba súhlasiť. Skutočná nádhera! Mesto vybudované pred 2000 rokmi pre vyslúžilých vojnových veteránov, ktorí sem chodili za ideálnou klímou, príjemnejšou než v samotnom Ríme a za radovánkami. Mesto bolo kresťanské a tak navštívime aj dve baziliky a baptistérium (krstiteľnicu). Ďalej Karakalov oblúk, originál obrovskej Jupiterovej sochy z bieleho mramoru a absolútne unikátnu fontánu. Všetky veľké rímske mestá mali kúpele, ktoré pozostávali z troch častí: Caldárium (teplá časť), Tapidárium (stredne teplá časť) a Frigidárium (stuDeňá časť), no tu je navyše ešte časť Solárium, kde sa vojaci slnili so svojimi konkubínami. Amfiteáter mimo múrov mesta má vskutku unikátnu polohu. Naozaj sme tu, uprostred takejto úžasnej pamiatky zapísanej pod patronát UNESCO, úplne sami, bez akýchkoľvek turistov? Minimálne najbližší rok ešte áno...

Socha Odysea a múzeum mozaík z 1. až 4. storočia sú takisto veľkou vzácnosťou. 1700 metrov štvorcových mozaík je naozaj slušnou zbierkou, najmä ak niektoré z nich sú považované za najvýznamnejšie na svete. Poďte hľadať odpovede na otázky, prečo je na niektorých mozaikách ten čudný hákový kríž? Pri legende o Dionýsovi prinesenej z Bakchovho chrámu sa zasa budete červenať a uznáte, že vlastne nie sme až tak liberálnou spoločnosťou. Túto mozaiku nájdete za rohom v miestnosti číslo tri, no ak nemáte dobrého sprievodcu, ani ju neobjavíte… Uvidíte tiež prastaré lekárske inštrumenty, zámky na dvere, šperky... To všetko nás vtiahne do historického života v nádhernej Djemile. A potom už transfer do hlavného, nám už známeho Alžíru odkiaľ odlietame večerným odletom (2200 km) na divoký juh. Prílet, stretnutie s našimi overenými partnermi a transfer 30 kilometrov do oázy Djanet, do tradičnej púštnej lodže v centre mesta. Ide o veľmi jednoduché ubytovanie, no tu v centre mesta Djanet je jediné. Ubytovanie má klimatizáciu a aj tečúcu sprchu. Elektroniku si dobijete na maximum.

Zobudíme sa na úpätí hôr Tassilli na okraji nekonečných piesočných dún Erg Admer. Raňajky v nemeckej reštaurácii v našej lodži, posledné vychutnávanie toho, čomu sa hovorí na Sahare civilizácia. Máme víza, vopred vybavené povolenia, ale ráno strávi náš partner Mohammad zapísaním pasov na gendarmarie. Toto je zároveň čas skočiť na blízky trh a kúpiť si tuarégske šaty (džalábiu) a turban (čéč), poprechádzať sa po oáze a začať sa aklimatizovať na obrovské horúčavy. Následne nasadneme do našich 4x4 a vyrážame za veľkým dobrodružstvom. Opustíme oázu a nestretneme žiadneho turistu, sme odkázaní iba na seba. No sme pripravení! Máme dve terénne autá a jedno auto tvorí doprovod - sprievodca, kuchár a varič čaju. Máme pre vás stany, karimatky, komplet kempovaciu výbavu, jedlo a vodu na celý čas -celý náš doprovod sú Tuarégovia - ľudia púšte. Čokoľvek by sa stalo, títo ľudia vyriešia. Poznáme ich a vybrali sme najkvalitnejších a serióznych. Putujeme od líbyjsko-nigerských hraníc po preslávenej Transsahara Highway do neznáma. Všetky fotografie, ktoré nájdete pri tejto ceste, viete nafotiť aj vy, lebo navštívite rovnaké miesta. Dlho sme túto cestu pripravovali. Treba si uvedomiť že národný park Tassili n'Ajjer (UNESCO) je rozlohou o polovicu väčší než Slovensko. Vy uvidíte to najlepšie! Väčšinu miest, ktoré navštívite, by ste márne hľadali na mape, ale pre rozsah cesty si treba uvedomiť, že medzi dvoma oázami, ktoré sú súčasťou našej expedície, teda medzi Djanet a Ihrirom je 220 km. To je na Sahare veľmi ďaleko. Vyrazili sme, opustili mestečko a okolo sa objaví nebývalá nádhera. Takto vyzerá Sahara! Ide o najväčšiu horúcu púšť sveta s rozlohou Európy a vy ste v jej srdci. Sahara je prekrásna. O chvíľu sa objavia nádherné hory a my vstúpime cez bránu do národného parku. Ak niekomu ukážete tie fotografie, bude si myslieť, že ste v Arizone či Utahu. No tam je veľa turistov, tu ste jediní. A byť v dnešnej dobe overturizmu sám, je najväčší luxus. Na obed prídeme k vysokým skaliskám v oblasti Tikoubaouine, ktoré vrhajú tieň, čo je absolútny základ, aby ste tie horúčavy cez obed vedeli prežiť. Kuchár tu z čerstvých surovín vykúzli trojchodový obed. Vy máte šancu prejsť sa okolím, ale pozor, aby ste nezablúdili. Dajte vždy vedieť sprievodcovi, ktorý pôjde s vami, vždy si okrem fotoaparátu berte fľašu s vodou! Po návrate si pustite hudobnú skupinu Tikoubaouine, ale my v CK dávame prednosť tuarégskej skupine Tinariwen, ktorá vznikla tu v Alžírsku a reprezentovala Alžírsko na svetovom šampionáte vo futbale. Najradšej máme ich piaty album Tassili. Áno, názov albumu je oblasťou. kde sa nachádzate, lebo aj pre Tuarégov je Tassili unikátom. Máme pre vás kempové stoly, stoličky, taniere, príbory, poháre. Ste v strede ničoho v skutočne drsných horúcich podmienkach, ale s touto výbavou sa to dá vydržať. Po dobrom obede si dáme tuarégsky čaj, ktorý pre nás pripravili v asi hodinu a pol trvajúcom rituáli priamo na ohníku. Čaj prelievajú desiatky krát z kanvičky do pohára a späť, aby sa okysličil, je to ohromne umenie pripraviť kvalitný tuarégsky čaj. No Tuarégovia majú čas, do prípravy dajú všetku energiu. Vždy sa pijú tri sklenené poháriky - veľké ako naše poldecáky. Slnko trošku klesne, naši sprievodcovia všetko rýchlo zbalia, naložia a vyrážame. Majte so sebou nabíjačku do zapaľovania, aby ste si nabili mobil a majte náhradné batérie do fotoaparátu. Oplatí sa to. Pevný terén sa spod kolies stratí a my zapadávame do piesku, vytláčame a hľadáme cestu, kde sa piesok neprebára, ideme hlbšie až tam, kde sa naozaj cítime ako v strede púšte. Zaparkujeme pod našou dunou v závetrí, autá prisunieme k sebe, aby sme boli chránení pred púštnou búrkou, naši sprievodcovia nám postavia stany a dajú do nich karimatky. Ak idete na Saharu od novembra do marca, odporúčame určite zobrať si spacáky, v noci sa totiž prekvapujúco ochladí. Vyškriabete sa na najbližšiu dunu a prechádzate po vrcholoch dún, ktoré sa šinú do nekonečna. No v pozadí vidieť krásne rozčesané vrchy a o to sú vaše fotografie krajšie. Spoločne s Enedi (v Čade), Tenere (Niger) sa práve Tassili považuje za najkrajšiu časť Sahary, ktorá je rozlohou veľká ako Európa. Večera pripravená vaším privátnym kuchárom obsahuje vždy aj zeleninu (nikdy sme v týchto sterilných púštnych podmienkach nemali žalúdočné problémy). Zvečerieva sa, slnko zapadá nad dunami, váš ohník horí a na oblohe sa objavujú milióny hviezd. Už dlho ste nezažili takú romantiku, nikde nikto, iba vy, vaši kamaráti a Tuarégovia, pre ktorých je táto nehostinná časť našej zeme životom, ktorý nadovšetko milujú.

Dajte si budíček pred svitaním, lebo zachytiť východ slnka na Sahare je úžasné divadlo. Neotravuje nás zvonenie mobilu a čas sa zrazu spomalil a niet inej možnosti ako ho prispôsobiť slnku. Slnko riadi celú našu cestu Saharou. No teraz ráno je veľmi, veľmi príjemne, piesok je stuDeňý a prvé slnečné lúče sú príjemným pohladkaním. Žltá okolo nás sa mení na oranžovú a o pár minút na žeravo červenú. Máme tu vak s vodou na hygienu, na wc chodíme s lopatou za dunu (za strom je to ďaleko). Naraňajkujeme sa, Tuarégovia všetko zbalia a vyrazíme za ďalším dobrodružstvom. Opäť iné scenérie, neskutočné výhľady na hory, ktoré sa do takých zvláštnych tvarov vykreovali práve pre obrovské zmeny teploty. Cez deň neuveriteľne horúco, ale v noci zima. Všetko je tu tak skutočné, tak silné, akoby ste toto už niekedy zažili. Veď všetci ľudia pochádzame z Afriky a niekde v hĺbke nás to je. Zastavujeme sa v oblasti Didier, v oblasti najvzácnejších petroglyfov našej planéty. Vyryté obrazce antilop, žiráf, nosorožcov, levov, leopardov, ľudí. Vytiahnite si najpoužívanejšiu bankovku Alžírska, 1000 dinárov a na nej nájdete obrázok gazely. Ten istý obrázok je teraz pred vami na skale. Na svete je množstvo miest s petroglyfmi. Toto je to najdôležitejšie. Po obede vstupujeme hlboko do národného parku a dostávame sa do oázy Ihrir. Klesáme z plateau o štyristo metrov nižšie a je ešte teplejšie. No zrazu ako zázrakom vidíme gueltu. V Tatrách máme plesá a v oázach majú guelty = jazerá. Púšť všade okolo tisíce kilometrov a tu sýta zeleň datľovníkových paliem. Je to skutočne zázrak. Prejdeme sa ku guelte, kde sa hlavne pred západom slnka odohráva celý sociálny život. Odvážni sa v nej môžu vykúpať, ale pozor na bilhariózu. V Ihrire sa nastriekajte repelentom. Voda sa z guelty vyparuje, ale niekde z podzemia stále priteká nová. Je to takto od nepamäti. Noc v stanoch alebo v lokálnych kruhových afrických domčekoch. Je šanca si niečo dokúpiť a dobiť elektroniku. Oáza Ihrir má prúd a dokonca mobilný signál.

Dnes nás čaká nádherný deň, opäť čosi nové. Mierime späť na plateau a do známeho kaňonu Essendilène. Bez terénnych áut by sme sa nepohli a ostali iba na začiatku. Máte chuť na trekking? Určite si vezmite pokrývku hlavy, veľa vody a pevnú obuv. Strmé skaliská, úžasné fotografie. Essendilène je perla zelene, kde sú palmy a oleandre konfrontované s úzkymi pieskovcovými vežami. Na konci kaňonu pod vežami, ktoré akoby prstom ukazovali na modré nebesá, je guelta s čerstvou vodou. Vy trekujete alebo fotografujete a kuchár chystá váš posledný obed. Následne prekrižujeme pieskové cesty a presunieme sa na juh až za odbočku na Líbyu a Niger, kde zamierime k poslednému fascinujúcemu zážitku, k skale plačúcej kravy. Opäť nádherné duny ideálne na fotografiu a osamotené skaly, pri ktorých kedysi pred desaťtisíc rokmi pásol pastier na zelených lúkach svoje stáda. No postupne bolo trávy stále menej a kravy nemali čo jest a začali plakať. Fascinujúci petroglyf, ktorý nám v jednoduchých (picassovských) ťahoch osvetlí, čo sa stalo. Umenie je tu s nami od nášho počiatku, no tu na Sahare zostalo zachované to najstaršie umenie v najlepšej kvalite. Slnko zapadá a my sa lúčime s našou Saharou. Dotkli sme sa nekonečna a už chápeme, prečo sa mnohí ľudia tak často do Sahary vracajú, prečo sa do nehostinnej púšte doslova zamilujú.

Tesne po polnoci odchod na letisko, odlet do hlavného mesta a ešte v ten deň odlet domov. Toto je veľmi náročný záver. Prestup na medzinárodné letisko v Alžíri, zacheckovanie sa na odlet domov. Cesta do srdca Sahary je exkluzívnou cestou, ktorá vás posunie v cestovateľstve na inú úroveň. Náročná, no úžasná cesta. Teraz ste unavení, ale ak si následne pozriete fotografie budete hrdí a šťastní.